Srpen 2010

Laska na prvy pohlad

20. srpna 2010 v 3:37 | An
" Hééj Kira prihraj! " kričal na mňa mladší brat. Ako každý deň sme na dvore hrávali futbal, boli prázdniny a ja som si ich na plno užíval aj s kapelou a rodinou. Mali sme sa všetci radi, a tak to bolo fajn. "Kaoru dávaj pozor!" Kaoru sa ani obzrieť nestihol a lopta mu treskla do brucha, Kaoru spadol na zem a bolo ticho. "Hej! Kaoru! Preboha žiješ?!" nič sa neozývalo, len o chvíľu som počul strašný smiech môjho brata. "Kira ty si somár!" smial sa na mne a vstal. "Som v pohode, mám brucho ako z ocele." Buchol si po ňom. "nebolelo ma to" smial sa ďalej. "idiot sprostý! Ja som sa bál že ťa zabijem!" povedal som naštvane. "ale no ták Kira nebuď smiešny až taký silák niesi" podišiel som k nemu a mierne mu vrazil do brucha. "myslíš?" Kaoru sa krčil a pridusene odpovedal. "Au! do riti čo blázniš? Však si bubeník!" zasmial som sa. "noa čo? Však máš brucho z ocele!" smial som sa ďalej a pohodlne som si lahol na sieťované lôžko. "Aki? Synček môžem
ťa o niečo poprosiť? Vidíš tamtých nových susedov? No, tak či by si im mohol zaniesť tento koláčik na privítanie." Pozrel
som na mamu znudene. "Huh? A prečo ja? Nemôže ísť Kaoru? Aj tak len buzeruje. Ja mám prácu." Zívol som si. "prácu? A akú? Ležať na tej sieťke a čakať kedy sa roztrhne?" rýpal do mňa Kaoru. "Aki...prosímťa nebuď lenivý a odnes im ten koláč." Povedala mama a odišla do domu. "héj počuješ Kira? Vstávaj a makaj spraviť to čo ti povedala mama, a chcem ešte pomarančoví džús s ľadom. Dík" nasadil si okuliare a usmial sa. "máš nohy, tak si dones sám" zobral som do ruky koláč. "inak Aki, dávaj pozor lebo ten koláč je horúci!" hneď nato ako mama dokončila vetu som skríkol a koláč spadol na stolík. "áááá, do riti! No...dík mami, zistil som" fúkal som si na ruky a otočil sa na brata. "ty nemotorný debil, čo si si myslel že si Naruto a máš čakru v rukách? Keď si to zdvihol na ľahkú váhu." Znova sa mi začal smiať. "ty radšej sklapni lebo tento koláč pristane na tvojom xychte." Chytil som ho opatrne do rúk a chystal sa susedom. "um, prepáčte chalani že ruším, ale počula som výkrik, stalo sa niečo?" pozrel som sa na ryšavovlasé dievča predo mnou, a od šoku som pustil koláč na zem. "No do riti, to je blbec." Chytil sa za hlavu Kaoru. "um, preboha prepáč, nechcel som."
Zohol som sa aby som to upratal. "nie to je v pohode, asi som sem nemala tak vtrhnúť." Zohla sa tiež a v tom okamžiku sme sa načiahli za koláčom a naše ruky sa spojili. "ale brácho, nebaľ ju tam a dones mi ten džús už konečne." Vyvaľoval sa na sieťke. Chytil som nervy, zdvihol ten koláč a hodil mu ho do tváre. "džús počká, tu máš zatiaľ koláč keď si o ňom toľko rozprával" Kaoru spadol zo sieťky a bol chvíľku mimo. "no takže, ehm...ja som Akira" podal som jej ruku. "heh, teší ma, som Miko" podala mi ruku a usmiala sa. "no, ja už budem musieť ísť, ale veď keby niečo tak sa zastav, budem rada. Ahoj zatial." Znova sa usmiala a odišla. Kaoru sa zdvihol zo zeme "pfuh, no tééda brácho, ty si sa nám snáď zaľúbil." Uškrnul som sa a spokojne si vkročil do domu. Koniec 1 časti.