Laska na prvy pohlad

20. srpna 2010 v 3:37 | An
" Hééj Kira prihraj! " kričal na mňa mladší brat. Ako každý deň sme na dvore hrávali futbal, boli prázdniny a ja som si ich na plno užíval aj s kapelou a rodinou. Mali sme sa všetci radi, a tak to bolo fajn. "Kaoru dávaj pozor!" Kaoru sa ani obzrieť nestihol a lopta mu treskla do brucha, Kaoru spadol na zem a bolo ticho. "Hej! Kaoru! Preboha žiješ?!" nič sa neozývalo, len o chvíľu som počul strašný smiech môjho brata. "Kira ty si somár!" smial sa na mne a vstal. "Som v pohode, mám brucho ako z ocele." Buchol si po ňom. "nebolelo ma to" smial sa ďalej. "idiot sprostý! Ja som sa bál že ťa zabijem!" povedal som naštvane. "ale no ták Kira nebuď smiešny až taký silák niesi" podišiel som k nemu a mierne mu vrazil do brucha. "myslíš?" Kaoru sa krčil a pridusene odpovedal. "Au! do riti čo blázniš? Však si bubeník!" zasmial som sa. "noa čo? Však máš brucho z ocele!" smial som sa ďalej a pohodlne som si lahol na sieťované lôžko. "Aki? Synček môžem
ťa o niečo poprosiť? Vidíš tamtých nových susedov? No, tak či by si im mohol zaniesť tento koláčik na privítanie." Pozrel
som na mamu znudene. "Huh? A prečo ja? Nemôže ísť Kaoru? Aj tak len buzeruje. Ja mám prácu." Zívol som si. "prácu? A akú? Ležať na tej sieťke a čakať kedy sa roztrhne?" rýpal do mňa Kaoru. "Aki...prosímťa nebuď lenivý a odnes im ten koláč." Povedala mama a odišla do domu. "héj počuješ Kira? Vstávaj a makaj spraviť to čo ti povedala mama, a chcem ešte pomarančoví džús s ľadom. Dík" nasadil si okuliare a usmial sa. "máš nohy, tak si dones sám" zobral som do ruky koláč. "inak Aki, dávaj pozor lebo ten koláč je horúci!" hneď nato ako mama dokončila vetu som skríkol a koláč spadol na stolík. "áááá, do riti! No...dík mami, zistil som" fúkal som si na ruky a otočil sa na brata. "ty nemotorný debil, čo si si myslel že si Naruto a máš čakru v rukách? Keď si to zdvihol na ľahkú váhu." Znova sa mi začal smiať. "ty radšej sklapni lebo tento koláč pristane na tvojom xychte." Chytil som ho opatrne do rúk a chystal sa susedom. "um, prepáčte chalani že ruším, ale počula som výkrik, stalo sa niečo?" pozrel som sa na ryšavovlasé dievča predo mnou, a od šoku som pustil koláč na zem. "No do riti, to je blbec." Chytil sa za hlavu Kaoru. "um, preboha prepáč, nechcel som."
Zohol som sa aby som to upratal. "nie to je v pohode, asi som sem nemala tak vtrhnúť." Zohla sa tiež a v tom okamžiku sme sa načiahli za koláčom a naše ruky sa spojili. "ale brácho, nebaľ ju tam a dones mi ten džús už konečne." Vyvaľoval sa na sieťke. Chytil som nervy, zdvihol ten koláč a hodil mu ho do tváre. "džús počká, tu máš zatiaľ koláč keď si o ňom toľko rozprával" Kaoru spadol zo sieťky a bol chvíľku mimo. "no takže, ehm...ja som Akira" podal som jej ruku. "heh, teší ma, som Miko" podala mi ruku a usmiala sa. "no, ja už budem musieť ísť, ale veď keby niečo tak sa zastav, budem rada. Ahoj zatial." Znova sa usmiala a odišla. Kaoru sa zdvihol zo zeme "pfuh, no tééda brácho, ty si sa nám snáď zaľúbil." Uškrnul som sa a spokojne si vkročil do domu. Koniec 1 časti.
 

Saga x Akira

25. března 2010 v 21:28 | Spido |  FF - Saga x Akira
prostee...napad o more realistic FF ^^


"Huh…ked tak rozmyslam…mal by som jej uz zavolat…je uz 8:50…hmm…zavolam jej"
*vytaca cislo* … "stale to zvoni…no…nedvyha…co ked nedvyhne? Co ked sa dnes ani nestretneme? Sakra…boze ! ty idiot nenamyslaj si ! vsetko dobre dopadne ! ach…uz som natom fakticky zle…rozpravam sa sam zo sebou" …
"Tu Akira…Prosim?"
"No ahoj…len som sa chcel spytat…ako to bude teda…dneska?"
"Samozrejme. (nedalo sa odolat…milujem to Samozrejme. <3 XD ) Akurat sa chystam na vlak…tesim sa na teba *pusa* " … ani som sa len nespametal…z toho co povedala…a uz zlozila…ani som jej nestiho povedat ze som vo vlaku…a ze som pri Tokyu…no…nevadi… *vytiahol som si Ipod, dal som si na plne a pustil som si Reilu*
O pol hodinu
"Za 5 minut sa budeme nachadzat v Tokyu" nenavidel som hlas tej stupidnej nahravky ktora ohlasovala kde sme…jak nejaky sprievodca…ale…hlavne je ze za 5 minut ju uvidim *vypol som si Reilu, odlozil sluchadla a rozmyslal*
V Tokyu
"Saga ! " zakricala na mna Akira…nemohol som sa spametat ze ju konecne vidim…ale nemal som ani moznost…v tom momente na mna skocila a skoro ma tym objatim priskrtila
"A-ahoj Akira" uskrnul som sa. "Rad ta vidim…a vyzeras…wow"
"Aj ja ta rada vidim…Saga" usmiala sa. "A teraz…kam pojdeme? Nebudeme predsa cely ten cas stat na hlavnej stanici…nie? " potiahla ma za rukav a smerovali sme k Harajuku Street…resp. miesto kde bol GAZECON..
"Pockaj! Kam to ideme? Ani som sa nestihol spametat a uz si ma niekam potiahla"
"Saga, mi nevrav ze si taky blby, nespoznavas to?"
"He…eeeem…pozerat tam mozem kolko chcem…ale…nic mi to…nevravi"
"BAKA !" klepla mi po hlave "Tu bol predsa GAZECON !! J-rockovy Con venovany hlavne Gazetto a inym J-Rock kapelam…mi nevrav ze nevies"
"Uh…Aha ! uz viem ! to bol ten Con…kde si ma ozrateho prinutila spievat na Karaoke vsak? "
" O.O sakra…ty si nato pametas? Huh..vlastne…o com to rozpravas? "
" uz sa z toho nevykrutis ! za toto mi zaplatis !"
Nahanali sme sa asi pol hodinu, hrali sme schovku, sedeli na lavicke a rozpravali sa…a potom bolo uz 21:40 - cas odchodu…
*pozrel som san a hodinky*
"Tak Akira…ja uz budem musiet ist…je vela hodin….takze…zasa o…rok? " smutne som pozrel.
"No…vyzera to tak…ale…aspon ta odprevadim na stanicu…teda…ak mozem.."
"O.o sa…pytas zo srandy? Samozrejme ze mozes ty truhlik" usmial som sa
Na hlavnej stanici
"Tak…myslim ze sa…rozlucime"
"Vyzera to tak..ale Saga…chcem…aby si si nieco zapametal…a aby si to za ten rok co sa….neuvidime…nezabudol…"
"aha…no a…prezradis mi to uz? "
" Saga…ja…milujem ta.." pobozkala ma…vazne…ma…pobozkala..na usta…trvalo to 3 sekundy..ale pre mna to bola vecnost…ako keby…sa zastavil cas..a len mi…v dazdi sme tam stali…a pery na perach…sme mali…proste nieco krasne…a rok cakania znova…ach…
"Akira…ja teba tiez…" objal som ju, pozrel jej do oci a usmial sa. " tak a teraz…budem musiet ist…vlak mi zachvilu utecie…tak…rad som ta videl… *dal som jej pusu a odisiel som*
V tom ma nieco schytilo okolo pasa…
"Saga…ja len…vazne sa chcem uistit…zapametas si to…a budes sa somnou stretavat..dalej?"
"Samozrejme. Neboj sa…." Usmial som sa, pohladil ju po tvari a nasadol do vlaku"
Celu cestu vlakom som rozmyslal…preco sa ma to tak s obavou pytala…samozrejme ze si to zapametam…take…nieco krasne…nezapametat si? To by urobil len blazon…ach…ja ju tak milujem…a az o rok…nech je to uz za nami… *zacne mi pipat mobil* huh? SMSka? Teraz? … je od…Akiry…
"Vies…Saga…ja som sa chcela uistit…ci ma aj ty vazne milujes…a…vies..ked sa uvidime az za ten rok…ci to citis..vazne…a uprimne…ci to neni len taky osial…a o rok budes s inou a na mna zabudnes…nehnevaj sa na mna zato…len som sa chcela uistit…Lubim Ta….Akira"
Heh…ty moja mala rysavovlasa laska…samozrejme ze ta lubim….Ach…uz aby som bol doma…a uz aby ten rok presiel…

FF - Riku and Yachiru 3.časť

14. prosince 2009 v 22:42 | Lelouch-kun |  FF - Riku and Yachiru
"sestrickaa!! Som domaa!!" vykrikoval moj otravny brat. "che, to je len moj brat, ziadne nebezpecenstvo, on vie ze som...ako to povedat, nie len na chalanov" stastne som odvrkla. "ahaa, takze to znamena, ze mozeme pokracovat?" pozerala sa na mna psimy ocami.
"vyzera to tak ze ano" usmiala som sa a naciahla som sa pred jej tvar aby som ju mohla pobozkat, lenze ako na zavolanie do izby vosiel brat. " pocuj sestra, to ze som doma neznamena ze si to budes robit co chces, tak laskavo chodte do svojej izby, mam pracu, a inak ja som jej brat Hisagi." Usmial sa a sadol si za pocitac.
"tak prepac neuvedomila som si ze sme v..." prerusila ma Yachiru. "tesi ma Hisagi, ja som Yachiru, tvojej sestry..." schmatla som ju za ruku a priviedla pri dvere. "no tak mi uz pojdeme do izby, caaau!" zabuchla som dvere a upalovala do izby z polonahou hrudou a medom na nej, neviem ci bratovy doslo presne TO, co sa tu dialo ale riesit to nebudem, ideme pokracovat dalej. "tak dobre, mojho otravneho brata si uz spoznala, ja si dam teraz mensiu pauzu a neskor mozeme pokracovat." Chytila som utierku a isla som si ten med davat prec z hrude. "dobre teda, ale aspon ten med nechaj na mna." Priblizila sa ku mne a jazykom mi presla po celej hrudi a medu uz nebolo. "hehe, tak dik" isla som si zapinat koselu a zapla som si hudbu, presnejsie "T.M.Revolution - Meteor" - moja oblubena kapela, zavislost NO.1 (brat nej ma uz plne...usi) lahla som si na postel a zatvorila som oci, nebola to ani sekunda a Yachiru sa na mna hned vrhla, myslela som ze od soku mi srdce vyleti z hrude, ale nastastie este zijem. "eeeh, povies mi o co ti ide? Chapem ze mas na TO chut ale ja som chcela zacat trochu neznejsie, nie hned zhurta." Ledva zo mna vysla veta. "tak prepac, ale ja som chcela pokracovat v tom kde sme skoncili." Sklonila hlavu a znova bolo pocut jej sibalsky smiech. "pokracovat? V com? Ved med uz na hrudi nemam a vobec, preco nezacnem teraz ja?" nechapem co to do mna voslo, nikdy som sa takto nechovala, a uz vobec nie vtedy ked brat bol hned vedla za stenou, no tento raz mi to bolo jedno, jednoducho som ju prikovala o postel, sadla som si na nu a zacala ju nezne bozkavat, pricom som sa hrala s gombikom na jej nohaviciach. Citila som ako sa jej telo chvelo a jej dotykmi mi naznacovala ze chce aby som pokracovala. Prianie som jej splnila, jednoducho som ten gombik rozopla a rukou som sla pod jej spodne pradlo (nwm jak inak to inak nazvat XD) v tom okamziku uplne stuhla a nehybala sa, na jej tvari bol vidno vyraz toho ze jej to niekto robil prvy krat, prestala som ju bozkavat a presla som ustami po jej hrudi az niekam dole. "preco...preco...tak zhurta?" potichu sa spytala.
Neodpovedala som. Jednoducho som jej ustami presla az tam dole. V tu chvilu to bolo take ako keby sa cely cas zastavil, a ja som pocula iba jej tiche vzdychnutie.
 


Bang Bang Bang Have a Nice Dream

26. listopadu 2009 v 16:16 | Lelouch-kun
toto je tema Death The Kid-a z anime Soul Eater






FF- Riku and Yachiru 2.časť

19. listopadu 2009 v 17:09 | Lelouch-kun |  FF - Riku and Yachiru
*V nakupnom centre*
"no takze, pojdeme sa najprv najest alebo nieco pekne popozerat?" opytala sa Yachiru. Riku ani odpovedat nestihla a uz jej zacalo skvrkat v bruchu. "Aha, takze berme to ako ze sa ideme najprv najest" zasmiali sme sa.
"fajn, tak co si das?" usmiala sa na mna Yachiru. " hmm, neviem, asi si dam sushi alebo nudle" zivla som si. "Haha, ty spachtosko moj, normalne mi predsa povedz co by si si dala" usmiala sa a dala mi pusu. Skamenela som, toto bola prva pusa od nej, a moja prva pusa vobec, a este k tomu od takehoto dievcata. "heh? Si v poriadku?" prebudil ma z fantazirovania jej nadherny hlas. "ach, to nic, ja len...fakt som hrozne unavenaaa" znova som si zivla. "aach tak, hmmm, tak mozme ist k tebe domov ak chces" sibalsky sa usmiala. Vedela som sice ze nikto nieje doma, a ja som ospala vobec nebola, nejak sa mi ju dnu pustit nechcelo...ale ked sa na mna tak krasne usmiala a pozerala na mna tymi jej velkymi zelenymi ocami...musela som ju pustit "tak dobre, dufam ze aspon tam si troska zdriemnem" usmiala som sa.
*doma* "tak a sme tu!" vytazoslavne som zo seba vydala. "waaw! Nadhera, odkial mas ten Bonsai?" pytala sa z hviezdickami v ociach. "no...to som dostala na narodky, preco? paci sa ti?" z udivom som sa jej opytala
"ano! Ano! A strasne!"

myslela som ze od nadsenia z toho Bonsaiu jej vybuchne hlava. "tak dobre, ked chces poobzeraj sa tu, ja si idem zatial lahnut" otocila som sa a kracala smerom k posteli. "no dobre ale najprv..." sotila ma na postel a rukamy ma pribila o postel tak, aby som sa nemohla hybat. "ha? Co to? Co...co ides robit?" bola som tak v soku ze som zo seba nevedela vykoktat celu vetu. "ja len robim to na co som cely cas cakala" vyzliekla mi tricko, a vyliala mi na hrud prvu tekutinu co bola po ruke, samozrejme med pretoze mama robila na ranajky palacinky ktore som prespala. "co to robis? Zblaznila si sa?! Ved mi to nezijde dole!" zacala som panikarit. "ale neboj sa, pojde" zacala lizat med na mojej hrudi. Isla som znova kricat ale nevidala som zo seba ani hlasku, nemala som uz chut kricat pretoze sa mi to zdalo celkom prijemne, tak ja som len isla prikrocit. "no tak co? Uz sa ti to paci? Usmiala sa a pozrela mi do tvare. "Som domaaa!" zakrical znamy hlas z chodby. Ach nie, niekto dosiel, myslim si ze radovanky sa skoncili.

Další články


Kam dál